Vysvetlenie v celom článku
Chcela som napísať dlhý článok o Blues. Lenže dnes som mala ísť doktorovi, ktorý mi mal povedať verdikt - či budem hrať ďalej alebo nie. A povedal - Je mi ľúto, ale je pre vás nebezpečné pokračovať v hokeji. Zostala som tam ako obarená, vôbec som nevedela čo robiť. Našťastie tam bol tatino a ten ma objal a povedal, že to bude dobré, že to dokážem a že to prebolí. V srdci mi zostane obrovské prázdne miesto, ktoré doteraz patrilo milovanému športu. Pre mňa bol hokej všetko. A teraz sa ten sen skončil. Potrebujem sa niekam vyrozprávať, preto to píšem sem. Práve som otvorila album fotiek. Hneď prvá je ako som pri vianočnom stromčeku s hokejkou v ruke. Bola to moj prvá hokejka. Ďalej je tam môj prvý výlet na ľad. úsmev na tvári a hokejka v ruke, úplne som žiarila. Keď sa dostávam omnoho ďalej nachádzam minuloročnú fotku, kde som v drese Kris Letang 58 usmiata a spokojná. Bolo to krásne obdobie môjho života a z depky ma teraz nevypracuje nikto. Jediný kto mi zatiaľ pomohol je Rose (:. Povedala mi toto načo nikdy nezabudnem: tie krásne spomienky ti nikto nezoberie... mala si možnosť skúsiť hokej za veľkou mlákou :* a zvládla si to... si vravíš že na obrancu je zlá bilancia 25 gólov a 35 asistencí? ty si to dokázala Vero :* všetko prečo si drela odmala a ja som na teba hrdá.
Rose ďakujem ti za všetko čo si mi povedala :* Ešteže ťa mám












Vero stále stojím pri tebe