Včera, Slovensko odohralo svoj posledný zápas na šampionáte. Všetci sme z toho určite sklamaní, nebude si klamať. Nikto nevie prečo, náš káder stroskotal.Zápas proti Dánsku sme bravúrne zvládli a vyhrali sme 4:1. Posledné dve minúty sa tribúny lúčili s našimi chlapcami slovami: Ďakujeme!
Začo vlastne ďakovali? Ale komu ďakovali?
Dôležitý muž nášho kádru, reprezentácie, obľúbený u fanúšikov sa lúčil s reprezentačným dresom. Každý hokejista si raz povie, že je toho dosť. Niekedy fanúšikovia nevedia pochopiť prečo práve on? Ale, s reprezentáciu skončil Pavol Demitra. Síce som ho cez MS prekrstila na Jevgeniho Pluščenka, vďaka jeho výkonom, ale aj tak mi tam bude chýbať.
Po tejto rane prichádza ďalšia pre slovenskú reprezentáciu. Najlepší obranca SR nenahraditeľný hokejista, ktorý bol pri každom našom úspechu. Často o ňom počúvame, že je súčasťou ZLATEJ GENERÁCIE SLOVENSKÉHO HOKEJA. Ja si ho budem navždy pamätať, ako hokejistu, ktorý si ukradol menší flek v mojom srdci. Ľubomír Višňovský. Podľa mňa skvelý obranca a aj človek.
A môj záver : Ja si týchto dvoch hokejistov budem navždy ceniť. Nikdy na nich nezabudnem. Keď sme vyhrali zlato v roku 2002 si pamätám, že som skákala pred televízorom, ešte som bola malá a nevdela som pochopiť, prečo sa tí ujovia v telke naháňajú za tou čiernou vecou. Ale teraz to už chápem.
ĎAKUJEM VáM CHLAPCI ZA TO, ČO VŠETKO STE DOKÁZALI PRE SLOVENSKÝ HOKEJ!












